Slovenské vianočné zvyky: od Ondreja po Štedrý večer
Vianoce na Slovensku sa nezačínajú až pri stromčeku. Ľudové tradície sprevádzajú celý predvianočný čas – od konca novembra až po Štedrý večer. Mnohé z nich sa dodnes dodržiavajú v rodinách, hoci sa v jednotlivých regiónoch líšia.
Ondrej (30. november) – liatie olova
Na Ondreja dievčatá kedysi liali roztopené olovo do studenej vody a z tvaru, ktorý vznikol, hádali povolanie budúceho ženícha. Dnes sa zvyk zachoval skôr ako zábava – často s voskom namiesto olova.
Barbora (4. december) – rozkvitnutá vetvička
Na Barboru sa odrezáva vetvička čerešne a vloží sa do vody. Ak do Vianoc rozkvitne, má podľa tradície priniesť šťastie alebo svadbu v novom roku.
Mikuláš (6. december)
V predvečer Mikuláša deti čistia čižmičky a vykladajú ich do okna. Dobré deti nájdu ráno sladkosti, nezbedné vraj uhlie či zemiak.
Lucia (13. december)
Luciin deň patril k najtajomnejším. Ženy oblečené v bielom, „Lucie“, chodili po domoch a husím krídlom vymetali kúty, aby z nich vyhnali zlé sily. Od Lucie do Vianoc si niektorí podľa tradície zapisovali počasie každého dňa – malo predpovedať počasie v jednotlivých mesiacoch nasledujúceho roka.
Štedrý večer (24. december)
- Oblátky s medom – štedrú večeru otvárajú oblátky s medom, v mnohých rodinách aj s kúskom cesnaku pre zdravie.
- Kapustnica a kapor – kyslá kapustnica s hubami a údeninou a vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom patria k najtypickejším jedlám.
- Šupina v peňaženke – rybia šupina pod tanierom alebo v peňaženke má priniesť peniaze.
- Prázdny tanier – pre nečakaného hosťa či na pamiatku blízkych, ktorí už nie sú medzi nami.
- Rozkrojené jablko – ak je jadrovník v tvare hviezdičky, čaká vás zdravý rok.
- Lodičky z orechov – sviečky v orechových škrupinkách púšťané na vodu ukazujú, či rodina zostane pokope.
Tieto zvyky nemusia nič predpovedať, no robia Vianoce výnimočnými – a spájajú generácie pri jednom stole.